Základom pre možnosť verejnej kontroly je prístup k informáciám. Bez relevantných dát neexistuje možnosť vyhodnotiť, či štát nakladá s verejnými prostriedkami efektívne, či nedochádza k zneužívaniu moci, ani to, či rodina verejných funkcionárov nemá prednosť pred verejným záujmom. 

Získavať informácie pritom možno dvomi spôsobmi: i.) na základe toho, že údaje boli verejným subjektom zverejnené alebo ii.) na základe žiadosti o informácie.

Základom právnej úpravy je tzv. Infozákon alebo zákon č. 211/2000 Z.z.  o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Aj prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že o ňom už väčšina Slovákov počula. Týmto predpisom sa riadi nielen povinné zverejňovanie časti informácií, ale komplexne tiež oblasť sprístupňovania dát na základe žiadostí. 

Okrem toho však existuje celý rad ďalších predpisov, ktoré regulujú prístup k údajom, najmä ich zverejňovaniu. Či už ide o majetkové priznania verejných funkcionárov, informácie o partneroch verejného sektora (t.j. firmách, ktoré obchodujú so štátom, samosprávami alebo ich právnickými osobami) alebo informácie o verejných obstarávaniach. 

Cieľom tejto kapitoly akadémie je poskytnúť čitateľovi prehľadný návod, ako sa v týchto predpisoch aspoň základne orientovať a tiež mu dať praktické tipy na prácu s dátami.

To však nie je všetko. V živote sa totiž vyskytnú aj situácie, kedy orgány verejnej moci pochybia, konajú s prieťahmi alebo nekonajú vôbec. Vtedy sa treba vedieť ozvať. Na to slúžia rôzne typy sťažností, vrátane tej na Ústavný súd SR. Vyznať sa ale treba aj v spleti orgánov, ktoré Vám môžu pomôcť. Zameriame sa preto aj na to, kedy je príslušný konať Verejný ochranca práv, kedy Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a kedy môžete o pomoc žiadať Centrum právnej pomoci.

V neposlednom rade sa zameriame aj na to, ako sa môže občan vyjadrovať k veciam verejným. Či už vo forme petície alebo participácie na zákonodarnom procese.