Sťažnosť je slovo, s ktorým sa stretávame takmer každý deň. Niekomu sa nedostalo náležitej pozornosti alebo na úrade nevybavil vec podľa svojich očakávaní a vraj sa bude sťažovať. Samozrejme, zďaleka nie vždy je takáto osoba v práve a neraz sťažnosti ani nemajú náležitosti, ktoré zákon predpisuje.
Čo to teda vlastne sťažnosť je, ako má vyzerať a proti komu ju možno smerovať?
Základným predpisom, upravujúcim podávanie sťažností je zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Podľa neho je sťažnosťou podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
V ľudskej reči teda ide o podanie, ktorým sa občan domáha nápravy pri porušení jeho práv alebo nesprávnom postupe verejných orgánov. Takýto postup prichádza do úvahy ako v prípade nesprávneho postupu verejných orgánov, tak aj v prípade nečinnosti – t.j. pri prieťahoch v konaní.
- Voči komu môže sťažnosť smerovať?
Zákon o sťažnostiach sa vzťahuje na:
- orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie (teda najmä ministerstvá, okresné úrady, ale aj súdy, prokuratúru, či políciu);
- orgány územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie, (teda obce, vyššie územné celky a ich príspevkové alebo rozpočtové organizácie, napr. školy);
- osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb;
- iné orgány Slovenskej republiky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (napr. NKÚ).
- Ako má sťažnosť vyzerať?
V prvom rade musí byť písomná. Podať ju možno v listinnej alebo elektronickej podobe. Musí byť čitateľná a zrozumiteľná, teda z jej obsahu musí byť jasné čoho sa sťažovateľ domáha a z akých skutočností pri podaní vychádza.
Sťažovateľ sa môže dostaviť aj na orgán, voči ktorému sťažnosť smeruje a môže ju podať fyzicky na ňom. Orgán verejnej správy mu umožní, aby sťažnosť na tomto mieste vyhotovil v listinnej podobe.
Zároveň musí byť zrejmé voči komu sťažnosť smeruje a na aké nedostatky sa v sťažnosti poukazuje.
Musí obsahovať:
- meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa (prípadne adresu na doručenie, ak je možné písomnosti doručiť v elektronickej podobe).
- Ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať.
- Vlastnoručný podpis sťažovateľa, ak sa podáva listinne a ak sa podáva elektronicky, musí byť autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ak podpis chýba, je sťažovateľ povinný ho doplniť do piatich pracovných dní od podania sťažnosti.
- Čo nie je sťažnosťou?
Ako sme už naznačili, zďaleka nie každé podanie, ktorým sa občan sťažuje na to, ako to na úradoch chodí je možné považovať za sťažnosť.
Sťažnosťou nie je podanie, ktoré:
- má charakter dopytu, vyjadrenie alebo názoru, žiadosti, či návrhu;
- poukazuje na nedostatky, ktorých odstránenie sa rieši v inom type konania (napr. trestné konanie alebo konanie o priestupkoch);
- smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (napr. má charakter odvolania, rozkladu alebo mimoriadneho opravného prostriedku);
- smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu;
- obsahuje utajované skutočnosti alebo by vybavením sťažnosti mohlo dôjsť k ohrozeniu utajovaných skutočností;
- smeruje voči inému orgánu, než orgánu na nedostatky ktorého poukazuje;
- bolo podané osobou poverenou súdom na výkon verejnej moci (napr. exekútor).
- Kam treba sťažnosť poslať?
Na orgán, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, ktorej sa predmetná sťažnosť týka. Pokiaľ sťažnosť smeruje voči konkrétnemu štátnemu zamestnancovi, resp. inej konkrétnej osobe, ide o sťažnosť voči orgánu verejnej správy.
Ak vznikne spor o tom, ktorý z orgánov verejnej správy je príslušný na vybavenie sťažnosti, orgán, v ktorom spor vznikol, požiada do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku sporu príslušný orgán o rozhodnutie sporu.
Osoba, voči ktorej sťažnosť smeruje nesmie byť pridelená na jej vybavenie. Zároveň platí, že sťažnosť nesmie vybavovať ani zamestnanec v riadiacej pôsobnosti takejto osoby.
- Môže byť sťažnosť anonymná?
Ako sme uviedli v náležitostiach sťažnosti, meno a priezvisko, vrátane adresy sú povinnými náležitosťami pre jej podanie. Sťažovateľ ale môže požiadať orgán verejnej správy o utajenie svojej totožnosti.
V takom prípade sa bude konať s utajením jeho totožnosti, pokiaľ je to v záujme vybavenia sťažnosti. Pri takomto šetrení sa používa odpis sťažnosti alebo kópia, bez uvedenia údajov identifikujúcich sťažovateľa.
Pokiaľ ale sťažnosť nie je možné vybaviť bez utajenia, príslušný orgán o tom sťažovateľa upozorní. Ten má na výber, či udelí súhlas s uvedením údaja o jeho osobe alebo nie. Pokiaľ sťažnosť s utajením nie je možné vybaviť, príslušný orgán ju odloží – t.j. nevybaví.
Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.
- Dostanem upovedomenie?
Po prijatí sťažnosti je orgán verejnej správy povinný sťažnosť zaevidovať a ak smerovala voči inému orgánu, než voči tomu, ktorému bola doručená, je povinný ju postúpiť a informovať o tom sťažovateľa.
O výsledku prešetrenia sťažnosti musí byť sťažovateľ upovedomený. V oznámení sa uvedie odôvodnenie výsledku prešetrenia, ktoré vychádza zo zápisnice. V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená.
- Existuje lehota na vybavenie?
Príslušný orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní.
Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní. Bezodkladne o tom zároveň musí byť oboznámený sťažovateľ, aj s odôvodnením predĺženia lehoty.
- Vyhotovuje sa o prešetrení sťažnosti záznam?
Áno, vo forme zápisnice. Tá obsahuje:
- označenie orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti,
- predmet sťažnosti,
- označenie orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala,
- obdobie prešetrovania sťažnosti,
- preukázané zistenia,
- dátum vyhotovenia zápisnice,
- mená, priezviská a podpisy zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí sťažnosť prešetrili,
- meno, priezvisko a podpis vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, alebo ním splnomocneného zástupcu,
- povinnosť vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, alebo ním splnomocneného zástupcu, v prípade zistenia nedostatkov v lehote určenej orgánom verejnej správy, ktorý sťažnosť prešetroval,
- 1. prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,
- 2. určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky,
- 3. predložiť prijaté opatrenia orgánu prešetrujúcemu sťažnosť,
- 4. predložiť orgánu prešetrujúcemu sťažnosť správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti,
- 5. ak nie je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia; ak je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia prostredníctvom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti,
- potvrdenie o odovzdaní a prevzatí dokladov.
- Možno sťažnosť podať opakovane?
Je to možné. V prípade, ak ide o rovnakú sťažnosť, bez uvedenia nových skutočností, príslušný je ten orgán, ktorú sa zaoberal pôvodnou sťažnosťou, pokiaľ zákon neustanovuje inak. V takom prípade sa skontroluje správnosť vybavenia prvej sťažnosti a vyhotoví sa o tom záznam.
Pokiaľ nedošlo k pochybeniu, sťažovateľ bude informovaný o tom, že ďalšie opakované sťažnosti budú odložené.
Sťažnosť iného sťažovateľa v tej istej veci, ktorú orgán verejnej správy už vybavil, sa neprešetruje. Výsledok prešetrenia takejto sťažnosti sa oznámi sťažovateľovi.
- Vyvodzujú sa na základe sťažností aj konsekvencie?
Áno, to je hlavná pointa sťažností. Ako sme uviedli v časti o vyhotovovaní zápisnice, potreba prijatia opatrení sa uvedie priamo do zápisnice.
Do úvahy prichádzajú aj poriadkové pokuty, v prípade ak dochádza k porušeniu povinností podľa zákona o sťažnostiach alebo v prípadoch, keď niekto marí vybavovanie sťažností alebo nápravu nedostatkov. Poriadková pokuta v takom prípade môže dosiahnuť výšku 650 eur. Ak nebola povinnosť splnená, možno ukladať pokutu aj opakovane, a to do výšky 6500 eur.