Ústavný súd SR býva v médiách najčastejšie označovaný ako strážcu ústavnosti. Keď je teda niektorý zákon v rozpore s Ústavou, bude to práve súd v Košiciach, ktorý o ňom rozhodne. To však nie je zďaleka jediná činnosť, ktorej sa Ústavný súd venuje.
Okrem toho skúma aj kompetenčné spory, dohliada nad zákonnosťou volieb, rieši obžalobu proti prezidentovi, skúma predmet referenda a mnoho ďalšieho. Jednou z najdôležitejších činností je zároveň riešenie tzv. ústavných sťažností.
Ide o prípady, kedy došlo k potenciálnemu porušeniu ľudských práv a slobôd ktoréhokoľvek občana. Práve Ústavný súd SR v takýchto prípadoch posudzuje, či a ako má dôjsť k náprave.
Hneď treba povedať, že ústavná sťažnosť nie je sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach. Ide o osobitný inštitút. Viac o tom ako podať „bežnú“ sťažnosť sa dozviete v samostatnej sekcii na našej akadémii.
Kto môže takúto sťažnosť podať?
Ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
Z uvedeného vyplýva, že pred podaním sťažnosti treba využiť všetky riadne opravné prostriedky. Čiže ak je možné podať odvolanie, treba najprv využiť tento prostriedok, kým príde na rad možnosť podania ústavnej sťažnosti. Zároveň ale platí, že je nevyhnutné využiť aj všetky mimoriadne opravné prostriedky, ktoré vám príslušná právna resp. procesná norma priznáva (napr. dovolanie). V opačnom prípade bude ústavná sťažnosť vyhodnotená ako neprípustná.
Zároveň z toho vyplýva, že práva občana museli byť porušené v samostatnom konaní. Nestačí teda, že bol prijatý zákon alebo iná norma, ktorú považujete za diskriminačnú. Občania nie sú oprávnení iniciovať konanie o súlade právnych predpisov. Ústavná sťažnosť slúži na riešenie prípadov, kedy už fakticky došlo k porušeniu Vašich práv.
Príkladmo možno poukázať na situáciu, kedy Vám obec odmietla odpovedať na žiadosť o informácie. Podali ste opravný prostriedok, no aj tak ste sa odpovede nedočkali. Podali ste preto žalobu a súd o nej (ne)koná už niekoľko rokov. Obrátite sa preto na Ústavný súd SR so sťažnosťou pre porušenie Vášho práva na prístup k informáciám.
Občan musí byť zastúpený advokátom
Pokiaľ nemáte právnické vzdelanie (prípadne ho nemá niektorý z Vašich zamestnancov, ktorý by konal za Vás), musíte byť v konaní zastúpení. K návrhu preto treba pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie pred Ústavným súdom SR. Ak nejde o zrejme bezúspešné konanie a majetkové pomery sťažovateľa to odôvodňujú, môže navrhovateľ požiadať súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní. Trovy v takom prípade znáša štát.
Či majetkové pomery sťažovateľa naozaj odôvodňujú ustanovenie zástupcu musí preukázať samotný sťažovateľ – teda Vy.
Ako vyzerá ústavná sťažnosť?
Musí spĺňať všeobecné náležitosti podania na Ústavný súd (§ 39 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda musí sa uviesť kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis. Zároveň musí spĺňať všeobecné náležitosti na začatie konania podľa §43 uvedeného zákona.
Musí teda obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
Okrem toho musí obsahovať aj osobitné náležitosti pre sťažnosť, ktorými sú (§ 123 zákona o Ústavnom súde SR):
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
Kedy podať sťažnosť?
Ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi.
Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Koľko to bude trvať?
Zákon presnú lehotu nestanovuje, preto bude rozhodovanie vždy závisieť od individuálnych okolností. Záležať bude na zložitosti a komplexnosti podania, ako aj od momentálnej vyťaženosti súdu. Vo všeobecnosti ale platí, že rozhodovania pred Ústavným súdom SR sú rozhodované rádovo v mesiacoch.
Ako je to s poplatkami?
Konanie nepodlieha súdnym poplatkom, ak zákon neustanovuje inak. Inými slovami, je bezodplatné.
Zákon o ústavnom súde ale rieši aj situáciu tzv. notorických sťažovateľov. Za účelom predchádzania takýchto podaní obsahuje ustanovenie, ktoré spoplatňuje jedenástu a ďalšiu sťažnosť od tej istej osoby v danom roku.
Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená osoba.
V odôvodnených prípadoch môže Ústavný súd SR rozhodnúť podľa výsledku konania o tom, že niektorý účastník bude sčasti alebo v celku hradiť trovy inému účastníkovi konania.