Platové postavenie starostov a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Plat starostu sa odvíja najmä od počtu obyvateľov obce, pričom existuje deväť platových skupín. Podľa počtu obyvateľov sa násobí priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok násobkom podľa tabuľky uvedenej v §4 ods. 1 citovaného zákona. Toto je výpočet základného platu starostu, ktorý v obciach nad 500 obyvateľov nemôže byť nižší. Naopak, obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 60 %.
Napríklad v 55-tisícovom Trenčíne poslanci primátorovi Richardovi Rybníčkovi schválili pre rok 2019 maximálny možný plat (výpočet: priemerná mzda zamestnanca za 2018 * koeficient pre mestá nad 50-tisíc obyvateľov + 60% a teda 1013 * 3,54 * 1,6 = 5 738 eur). Komplexný prehľad o platoch primátorov a starostov pre rok 2019 poskytuje aj stránka platstarostu.sk, na ktorej jej autor Juraj Ilavský v lete 2019 zozbieral platy z vyše 2200 miest a obcí.
Prevod obecného majetku sa uskutočňuje podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Primárne sa má majetok prevádzať na základe obchodnej verejnej súťaže alebo dražbou. Do úvahy ale prichádza aj priamy predaj, avšak iba za podmienok stanovených zákonom. Majetok sa musí predávať vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, zámer obce predávať majetok týmto spôsobom musí byť zverejnený najmenej 15 dní vopred a nesmie ísť o majetok nad 40.000,- eur. Z takéhoto predaja sú navyše vylúčené právnické a fyzické osoby podľa §9a ods. 6 citovaného zákona (najmä starosta, poslanci obecného zastupiteľstva, zamestnanci obce, hlavný kontrolór, atď.).
Ešte voľnejšou formou predaja je prevod majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom musí obecné zastupiteľstvo rozhodnúť trojpätinovou väčšinou. Nakoľko ide o najmenej transparentné formy prevodu obecného majetku, mali by sa vykonávať iba v naozaj odôvodnených prípadoch a s čo najväčšou informovanosťou verejnosti.
Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere (t.j. starosta nie je zamestnancom obce). Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsahu podľa Zákonníka práce alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obec ako zamestnávateľa. Starostovia tiež majú právo na tvorbu sociálneho fondu a zabezpečenie stravovania (resp. príspevok na stravovanie).
Základný plat starostu je fixne stanovený (viď otázka č.1). V obciach, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov môže obecné zastupiteľstvo so súhlasom starostu znížiť zákonom stanovenú výšku platu až na 0 eur. V obciach, ktoré majú viac ako 500 obyvateľov nie je zo zákona možné plat starostu/primátora znížiť.
Áno, pokiaľ vo funkcii starostu zotrval viac ako šesť mesiacov. Po zániku mandátu patrí starostovi v zmysle zákona č. 253/1994 Z.z. odstupné vo výške:
- dvojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov,
- trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu jedno funkčné obdobie,
- štvornásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia,
- päťnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia.