Prvý krok pri odhalení kauzy často zahŕňa aj šťastie - v štátnom „protischránkovom registri“ oficiálne nazvaným „Register partnerov verejného sektora“, ktorý rutinne prechádzam aspoň raz za týždeň pre nové firmy som si v roku 2018 všimol meno, ktoré vtedy už bolo pre mňa známe - Michal Bodnár, o ktorom som vedel, že má blízko k Petrovi Pellegrinimu a zákazkám na ministerstve informatizácie (vtedy úrad podpredsedu vlády).

Znamenalo to, že pán Bodnár chce prostredníctvom firmy Witos získať peniaze, alebo majetok od štátu, pretože práve firmy so vzťahom k štátu (zjednodušene, realita je o dosť zložitejšia) sa do tohto registra zapisujú. 

V zápise firmy Witos v tomto registri figurujú ako „koneční užívateia výhod“, teda v preklade skutoční majitelia firmy (opäť zjednodušujem) páni Michal Bodnár a Matúš Strelec.

Register umožňuje stiahnuť si aj takzvaný „Verifikačný dokument“, v ktorom sa uvádza, akým spôsobom sa podarilo preveriť, že skutočnými majiteľmi firmy sú práve Bodnár a Strelec. Z tohto dokumentu vyplýva, že firma má až troch spoločníkov (spoluvlastvíkov). Rovnaké informácie v tomto prípade možno nájsť aj v obchodnom registri - keďže firma Witos je spoločnosť s ručením obmedzeným, pri akciovej spoločnosti by sme bohužiaľ takýto prípad nenašli.

Spoločníkmi sú tri subjekty:

Matúš Strelec je konečný užívateľ výhod. Ďalšie vyhľadávania v obchodnom registri podľa obchodného mena odhalia, že spoločníkom v 3sixty consulting (miestami ju v texte skrátim na 3sixty) je Michal Bodnár - druhý konečný užívateľ výhod a spoločnosť Komercia vlastnia štyria podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní ako koneční užívatelia výhod - v súlade so zákonom, pretože ako konečný užívateľ firmy musí byť zapísaný len ten, kto vlastní alebo ovláda aspoň 25% vo firme.

Jedným zo spolumajiteľov je Miroslav Červenka starší - opäť známe meno. Miroslav Červenka podnikal s Miroslavom Výbohom. Červenka je podľa obchodného registra aj konateľom firmy Witos (teda je nielen spolumajiteľom, ale tiež výkonným zástupcom firmy, ktorý má podpisové právo)

Kliknutie na jeho meno v zápise v obchodnom registri odhalí, že figuroval vo firmách AMW a Willing, o ktorých bolo medializované, že patrili do portfólia Miroslava Výboha:

Samozrejme, po zobrazení takéhoto výpisu je potrebné skontrolovať, či ide tú istú osobu, ideálne podľa dátumu narodenia, menej ideálne podľa adresy (vtedy stále môže ísť o otca, či syna s rovnakým bydliskom). Adresu obsahujú zápisy v obchodnom registri, dátum narodenia najmä listy vlastníctva v katastri nehnuteľností, či zápisy v registri partnerov verejného sektora. V oboch prípadoch ide o toho istého Miroslava Červenku ako vo firme Witos.

Zatiaľ teda vieme, že páni s väzbami na Pellegriniho a Výboha majú spoločnú firmu, ktorá chce podnikať so štátom, nevieme však ešte ako. Pomôže nám vyhľadávanie v Centrálnom registri zmlúv, kde sa nachádzajú zmluvy firiem so štátom. Ideálne je skúsiť vyhľadávanie, kde vyplníme Witos ako dodávateľa a druhé vyhľadávanie, kde vyplníme Witos ako objednávateľa (ak by od štátu nakupoval).

Druhé vyhľadávanie odhalí dve zmluvy, z nich jedna je so Slovenským pozemkovým fondom:

Po rozkliknutí detailu zmluvy a stiahnutí zmluvy v PDF podobe je možné sa v zmluve dočítať, že ide firma Witos od Slovenského pozemkového fondu kupovala pôdu.

„Predmetom tejto zmluvy je pozemok, parcela KN-C č. 4797/12, druh pozemku trvalé

trávne porasty o výmere 28 0600 m2, nachádzajúci sa v k. ú. Očová,“ píše sa v zmluve.

V zmluve nájdeme aj cenu: „Kúpna cena predávaných pozemkov je medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 33 251,10 EUR, slovom: tridsaťtritisícdvestopäťdesiatjeden EUR a desať centov, (predávaná výmera je 28 0600 m2, cena za m2 je 0,1185 EUR“.

Pomôže nám najmä prepočet na meter štvorcový, ktorý nemusíme robiť sami a ktorý svedčí o tom, že cena je extrémne nízka.

Ceny trvalých trávnatých porastov sa v inzerátoch napríklad na bazos.sk bežne pohybujú okolo jedného eura za meter a nezriedka idú aj vyššie. 

Zaujímavá je však aj časť zmluvy opisujúca dôvod predaja:

„Predávajúci predáva kupujúcemu predávané pozemky na účely majetkového

usporiadania pozemkov z dôvodu založenia ovocného sadu“.

Trvalé trávnaté porasty a založenie ovocného sadu som vyššie označil tučným písmom zámerne. Trvalý trávnatý porast je totiž lacnejší typ pozemku ako ovocný sad, je preto prekvapivé, ak sa štátna inštitúcia zbavuje pozemku na hodnotnejší účel, pozemok však predáva v „menej hodnotnej“ podobe. Ani tu však podozrenia nekončia. Zo stanoviska Okresného úradu Banská Bystrica totiž vyplýva, že v prípade iného pozemku, ktorý Witos kupovala od SPF sa angažovali Lesy SR, ktoré žiadali Okresný úrad, aby sa druh pozemku zmenil - opäť na druh, ktorého hodnota je nižšia a vzápätí ho mohla kúpiť firma Witos.

Stanovisko Okresného úradu sa nenachádza zverejnené na webe - redakcia si ho musela vypýtať. Sprístupnil ho Slovenský pozemkový fond v rámci žiadosti o kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predaja pozemku firme Witos - šlo o žiadosť o informáciu podľa zákona 211/2000. Manuál ako podať infožiadosť ponúka aj Transparency International Slovensko. Žiadosť som podával prostredníctvom portálu Chcemvediet.sk, ktorý zjednodušuje podávanie žiadostí a umožňuje ich posielanie aj bez znalosti zákona.

Vyhľadávanie Witosu v Centrálnom registri zmlúv tentokrát na strane dodávateľa nám odhalí dve dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, blížiace sa spolu k 300-tisíc eurám. Pôdohospodárskej platobnej agentúre vtedy šéfovala nominantka SNS Gabriela Matečná, ktorá predtým šéfovala aj Slovenskému pozemkovému fondu - a to aj v čase schválenia predaja pôdy firme Witos.

Pôdohospodárska platobná agentúra rozdeľuje eurofondy v oblasti poľnohospodárstva a po otvorení nám zmluvy prezradia, že ide o dotácie na výsadbu stromov a postavenie pálenice.

Práve z týchto dotácií sme vytvorili titulok článku „Ľudia okolo Pellegriniho a oligarchu Výboha postavili pálenicu za štátne“.

Hoci už na začiatku sme stavali na tom, že máme informáciu o blízkosti Michala Bodnára a Petra Pellegriniho, táto informácia pôvodne nepochádzala z verejných zdrojov. Takéto informácie vedia byť zradné, preto ich treba náležite preveriť.

Preto stojí za to preveriť Bodnára, aj firmu 3sixty, ktorú vlastní.

A prípadne aj ďalšie firmy, ktoré vlastní firma 3sixty. Bohužiaľ slovenský obchodný register narozdiel od českého obchodného registra nemá možnosť vyhľadávať podľa spoločníkov firmy. Pomôže nám buď platená služba od portálu Finstat, alebo vyhľadávanie cez google a operátor site:, ktorý vyhľadáva podstránky na nejakej stránke - takže aj v obchodnom registri. Vyhľadávanie “3sixty consulting” site:orsr.sk nám nájde všetky výskyty reťazca “3sixty consulting” v obchodnom registri - takže aj stránky firiem, kde sa 3sixty consulting spomína ako spoločník. Vieme takto nájsť firmy, ktoré 3sixty consulting vlastní. Jedna z nich je totiž veľmi zaujímavá - ide o letisko Očová.

Vyhľadávanie letiska očová v médiách cez google nás nasmeruje na článok denníka Pluska, podľa ktorého „Pellegrini opäť sadol do školskej lavice. Na letisku v Očovej si robí licenciu súkromného pilota na jednomotorové ľahké lietadlo.“

Pre články v novinách však treba po preverovaní dať aj priestor vyjadriť sa ľuďom, o ktorých píšeme: „Pána Bodnára som spoznal na letisku v Očovej, dnes, ak sa nemýlim, je jeho prevádzkovateľom. Na letisku v Očovej som bol naposledy asi pred ôsmimi mesiacmi,“ uviedol písomne Peter Pellegrini. Bodnár v telefonáte zasa uviedol, že s Pellegrinim sa pozná iba cez letisko a párkrát si podali ruku.

A čo vlastne firma 3sixty consulting bežne robí - okrem toho, že vlastní letisko a teraz už aj lukratívny a lacný pozemok s pálenicou a ovocným sadom? Tým sa chváli sama na vlastnom webe, ktorý je možné nájsť cez google - robí konzultácie pre firmy v oblasti IT, vrátane firiem Skytoll, Ditec, EEI, či Datalan, ktoré sú známe aj kauzami v oblasti štátnej informatizácie. 

Hoci by sa zdalo, že článok s toľkýmito zisteniami už je hotový, stále doň možno nájsť ďalšie - a veľmi zaujímavé - informácie.

Hoci nejde o veľmi známu kauzu, bola natoľko zaujímavá, že ju použil na tlačovke vtedajší šéf Slovenského pozemkového fondu Ján Marosz v čase, kedy hrozilo jedno odvolanie. Na tlačovej konferencii ale nespomenul, že väčšinu práce neurobil fond pod jeho vedením, ale novinári.