máj 2025

Verejné firmy (štátne alebo mestské) sú obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným), ktoré boli založené primárne za účelom pokrytia verejných potrieb než na dosahovanie zisku. 

Povinnými osobami podľa Infozákona sú verejné firmy, ak boli založené inou povinnou osobou, napr.: ministerstvom, mestami, hl. mestom SR Bratislava atď. Takáto povinná osoba, ktorá je ich zakladateľom je vo väčšine prípadov výlučným (100-percentným) vlastníkom verejnej firmy.

Infozákon sa v roku 2022 zmenil a v súčasnosti sú povinnou osobou sú aj tzv. poloverejné firmy, teda firmy, v ktorých zakladateľ (štátny orgán, VÚC, mesto,...) nemá 100% majetkový podiel a povinnou osobou sú aj tzv. „Vnučky“, teda obchodné spoločnosti založené verejnou firmou, tzv. dcérou.

Zakladateľa a majetkový podiel je možné zistiť napr. cez Obchodný register, alebo napríklad pomocou špecializového webu Finstat.sk.

Na verejné firmy s výlučným vlastníctvom štátu, miest či žúp sa po novom nevzťahuje ani predtým často využívané obmedzenie, že sprístupňujú iba tie informácie, ktoré sa priamo týkajú hospodárenia s verejnými zdrojmi.

Táto výnimka naďalej platí pre poloverejné firmy. 

Verejné firmy však stále môžu obmedziť prístup k informáciám, a to v zmysle „§ 11a Obmedzenie prístupu k informáciám pri ochrane pred ujmou v hospodárskej súťaži“.

Ide o situácie, kedy by  sprístupnenie informácie „mohlo tejto povinnej osobe spôsobiť ujmu v hospodárskej súťaži a zároveň záujem povinnej osoby na obmedzení sprístupnenia alebo nesprístupnení prevažuje nad právom verejnosti na prístup k požadovanej informácii.“

Ako požiadať o informácie

Žiadosť o sprístupnenie informácií (Infožiadosť) je možné povinnej osobe podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. 

 

Infožiadosť musí obsahovať: 

a) označenie povinnej osoby, ktorej je určená

b) identifikačné údaje žiadateľa (meno a priezvisko alebo názov/ obchodné meno; bydlisko/ sídlo)

c) špecifikáciu, čo/ akú informáciu žiadateľ požaduje sprístupniť

d) spôsob sprístupnenia informácie, napr.: emailom, poštou,...

 

Ak Infožiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, povinná osoba vyzve žiadateľa na jej doplnenie v lehote, nie kratšej ako 7 dní a zároveň ho poučí o spôsobe doplnenia. 

Ak bude povinná osoba za sprístupnenie informácií požadovať úhradu, oznámi túto skutočnosť, spolu aj s výškou úhrady žiadateľovi do 5 pracovných dní od obdržania Infožiadosti. Proti vyčísleniu úhrady je možné podať námietku adresovanú odvolaciemu orgánu. 

Verejná firma je povinná do 12 pracovných dní informáciu žiadateľovi sprístupniť. Táto lehota sa dá predĺžiť o ďalších 8 pracovných dní, túto skutočnosť bezodkladne povinná osoba oznámi žiadateľovi.

V prípade, že verejná firma, hoci povinná osoba v zmysle infozákona, informácie nesprístupní, nemôže sama vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ale musí sa v lehote 8 pracovných dní obrátiť na povinnú osoba, ktorá je jej zakladateľom, o vydanie takéhoto rozhodnutia. 

O opravnom prostriedku (rozklade) rozhoduje minister (ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy) alebo starosta (ak ide o rozhodnutie obecného úradu) alebo primátor (ak ide o rozhodnutie mesta).

V prípade ak verejná firma informácie nesprístupní a neobráti sa v určenej lehote (8 pracovných dní) na svojho zakladateľa za účelom vydania rozhodnutia a ten žiadne rozhodnutie nevydá, má sa za to, že bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré sa vždy považuje za nezákonné.

Aj v takomto prípade je potrebné podať opravný prostriedok – rozklad adresovaný verejnej firme, ktorá informáciu nesprístupnila. Tá by ho mala postúpiť zriaďovateľovi.

Fiktívne rozhodnutie sa považuje za vydané v 15. deň (pracovné dni) od doručenia rozkladu, ktorým opravný prostriedok zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Takéto fiktívne rozhodnutie sa považuje za doručené 2.deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Následne je možné podať žalobu na súd so žiadosťou o zrušenie fiktívneho rozhodnutia, a to v 2- mesačnej lehote od doručenia fiktívneho rozhodnutia žiadateľovi.

Nesprístupnenie informácie povinnou osobou žiadateľovi, hoci ide o informáciu, ktorá sa má v zmysle zákona na Infožiadosť sprístupniť alebo nevydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií zakladá zodpovednosť za priestupok, pričom v rámci priestupkového konania môže byť povinnej osobe uložená pokuta až do výške 1650,- eur a zákaz činnosti. Podnet na udelenie pokuty môže podať žiadateľ na príslušný Okresný úrad.