Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä,
a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je uvedená v písmene e) a nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,37) rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá
- má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,
- má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,
- ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,
- má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti,
b) ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti,
c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá
- je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a),
- má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,
- je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,
- je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak sú budúci príjemcovia určení podľa charakteristiky, určuje sa táto charakteristika, pričom konečnými užívateľmi výhod sa stávajú okamihom ich identifikácie alebo určenia a ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku,
- je vymenovaná na zastupovanie a ochranu záujmov príjemcov združenia majetku,
d) ak ide o zverenecký fond zriadený podľa práva iného štátu alebo obdobnú právnu štruktúru založenú podľa práva iného štátu (ďalej len „zahraničný zverenecký fond“), fyzická osoba, ktorá
- je zriaďovateľom zahraničného zvereneckého fondu,
- je správcom zahraničného zvereneckého fondu,
- je osobou vykonávajúcou dohľad nad správou zahraničného zvereneckého fondu, ak je určená,
- je príjemcom prostriedkov zo zahraničného zvereneckého fondu; ak ešte nebol určený budúci príjemca prostriedkov, okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia zahraničného zvereneckého fondu,
- vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom zvereným zahraničnému zvereneckému fondu prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami a nie je uvedená v prvom bode až štvrtom bode,
e) ak ide o verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, fyzická osoba, ktorá
- je spoločníkom,
- priamo alebo nepriamo prostredníctvom vlastníckeho podielu alebo iným spôsobom ovláda spoločníka, ktorý je právnickou osobou,
f) ak ide o tichého spoločníka na základe zmluvy o tichom spoločenstve, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby, v ktorej je tichým spoločníkom.
(1) Ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
- partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur,
- osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.
(2) Registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.
(3) Registrujúci orgán uloží konečnému užívateľovi výhod pokutu do 10 000 eur, ak si nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 10.
(4) Registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 19.
Návrh na zápis údajov do registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov podáva za partnera verejného sektora oprávnená osoba. Partner verejného sektora je povinný poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť.
Návrh na zápis sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky registrujúceho orgánu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh na zápis musí byť autorizovaný oprávnenou osobou, inak sa naň neprihliada.
Ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou k návrhu na zápis je verifikačný dokument. Ak sa návrh na zápis týka oprávnenej osoby, prílohou k návrhu na zápis je vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19 zákona o RPVS, a písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na zápis, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom na zápis a autorizované oprávnenou osobou, inak sa na návrh na zápis neprihliada.
Späťvzatie návrhu na zápis sa nepripúšťa.
Oprávnená osoba je povinná uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje, a ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, doložiť ich verifikačným dokumentom.
Vojna na Ukrajine a s ňou spojené snahy o identifikovanie ruského kapitálu naprieč Európou, individuálne sankcie, ale aj snaha o zamedzenie financovania terorizmu. Tieto témy posunuli boj proti schránkovým firmám do popredia celoeurópskej diskusie. Dovtedy odborne zaujímavá, no celospoločensky okrajová téma dostala prioritu aj v regulačnej rovine.
Málokto pritom vie, že Slovensko patrí v danej problematike medzi premiantov. Nielen v EÚ, ale aj vo svete. Naše pohnútky však boli trochu odlišné.
Cieľom identifikovania reálnych vlastníkov (tzv. konečných užívateľov výhod) u nás bola snaha o určenie, kam tečú verejné financie. Na tento účel bol prijatý a viackrát vylepšovaný tzv. protischránkový zákon – zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na jeho základe vznikol REGISTER PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA (RPVS).
Ten sa vzťahuje iba na osoby, ktoré čerpajú verejné zdroje v stanovenom rozsahu, t.j. partnerov verejného sektora. Nejde pritom iba o štátnych, či samosprávnych dodávateľov. Do registra sa povinne registrujú aj prijímatelia dotácií, či osoby, ktoré kupujú štátne pozemky.
Slovensko ale musí plniť aj európske pravidlá. Základným rámcom sú tzv. AML smernice (Anti–money laundering, teda smernice proti praniu špinavých peňazí). Tie od členských štátov požadujú, aby svoju vlastnícku štruktúru odhalili všetky právnické osoby. Tieto dáta sú zhromažďované v REGISTRI PRÁVNICKÝCH OSÔB.
V nasledovnom texte sa budeme sústrediť výlučne na RPVS. Podrobnosti o tom, ako využívať ostatné verejné dáta nájdete v separátnej záložke našej Akadémie.
Ako môžem využiť dáta z RPVS?
Výhodou RPVS je jeho veľká otvorenosť a transparentnosť. Zákon umožňuje prehľadávať dáta komukoľvek, bez obmedzení a dokonca aj historicky.
Ak máte podozrenie, že za firmou, ktorá dodáva tovary vo Vašej obci je spriaznený človek starostu alebo chcete zistiť, kto stojí za cyperským dodávateľom štátu, dáta z RPVS budú nápomocné.
Treba sa v nich ale vedieť vyznať.
Do RPVS sa nezapisujú všetci dodávatelia štátu, ale iba tí, ktorí jednorazovo čerpajú zdroje nad 100-tisíc eur alebo na základe jednej zmluvy s opakovaným plnením nad 250-tisíc eur a nevzťahuje sa na nich žiadna zo zákonných výnimiek. Logika veci za touto reštrikciou je taká, že zápis do registra si vyžaduje značnú mieru byrokracie a nákladov, preto by ju nemal znášať každý, kto od verejnej inštitúcie dostane čo i len euro, ale tí, ktorí obchodujú so štátom vo veľkom.
Najčastejšími výnimkami zo zákona sú:
- Subjekty verejnej správy a verejné podniky;
- Osoby prevažne pôsobiace v neziskovom sektore;
- Banky, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, správcovské spoločnosti a iné finančné obdobné inštitúcie;
- Iné štáty a ich orgány;
- Medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného verejného práva (napr. UNESCO);
- Pozemkové spoločenstvo;
- Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom v SR;
- Ďalšie osoby uvedené v §2 ods. 5 zákona o RPVS.
Po identifikovaní partnera verejného sektora (teda štátneho dodávateľa, či odberateľa) je dôležité vedieť aj to, aké dáta sa dozviem o skutočných vlastníkoch jednotlivých právnických osôb.
Za konečného užívateľa výhod – teda reálneho vlastníka, je zjednodušene povedané, považovaná osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel na kapitále alebo hlasovacích právach vo výške 25%, resp. osoba, ktorá vykonáva rozhodujúcu kontrolu nad právnickou osobou prostredníctvom iných prostriedkov. Úplnú definíciu nájdete na konci článku alebo v zákone č. 297/2008 Z.z. (§6a ods. 1). Je totiž veľa typov právnických osôb, a preto aj mnoho spôsobom identifikovania ich konečných užívateľov výhod.
O konečných užívateľoch výhod sa z registra dá dozvedieť nielen meno a priezvisko, ale aj dátum narodenia, štátnu príslušnosť, adresu a aj informáciu o tom, či ide o verejného funkcionára.
Zobraziť je možné aj historické údaje, a to takto:
Pri niektorých špecifických prípadoch môžu byť ako skutoční vlastníci uvedení aj štatutári. Je to tak najmä v prípadoch, kedy žiadna z osôb nespĺňa definíciu konečného užívateľa výhod (t.j. vlastnícka štruktúra je rozbitá pod 25% podielu na osobu). Všetky podrobnosti sa nachádzajú vo verifikačnom dokumente.
Ako prebieha verifikácia a čo sa o nej dozviem?
Ďalšou veľkou výhodou RPVS je, že dáta v ňom sú spoľahlivé a celý proces ich overovania si môžete pozrieť na jeden klik. Spoľahlivosť zabezpečuje osobitná procedúra, zverená do rúk advokátom, resp. bankám, notárom, audítorom, či daňovým poradcom. Zákon označuje týchto odborníkov za „oprávnené osoby“.
Tí za poplatok kontrolujú, kto je skutočným vlastníkom ich klienta, pričom za správnosť údajov nesú zodpovednosť a reputačné riziko.
Pri rozpletaní vlastníckej štruktúry sa však nemôžu uspokojiť iba s podkladmi od klienta. Postupovať musia podľa osobitnej odbornej starostlivosti a vyžadovať musia všetky dokumenty, ktoré sú podľa nich relevantné.
Výsledkom procesu verifikácie je dokument, ktorý si môže ktokoľvek stiahnuť v PDF formáte. V ňom je krok po kroku opísaná cesta, ktorou oprávnená osoba šla a ako dospela k záverom o tom, že práve ňou zapísaný konečný užívateľ výhod je skutočným vlastníkom predmetnej firmy.
Ilustrácia z verifikačného dokumentu spoločnosti Váhostav, a.s.
Samozrejme, stať sa môže aj to, že verifikačný dokument obsahuje chyby alebo je vyhotovený transparentne iba naoko. Zákon v tomto prípade dáva občanom široké možnosti realizácie.
Našiel som údaje, ktoré nesedia
Ak sa v registri nachádzajú podozrivé údaje, môže ktokoľvek podať tzv. kvalifikovaný podnet na Okresný súd Žilina, ktorý je registrujúcim orgánom pre celé Slovensko.
Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania (teda kto podnet podáva, komu je určené, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri.
Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí.
V prípade, ak súd začne vo veci konať, vydá o tom uznesenie, ktoré doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. Inými slovami, doručí ho Vám, právnickej osobe, na ktorú ste podnet podali a osobe, ktorá ju do registra zapísala.
Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však v konaní právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania.
Súd môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Hrozia za porušenie zákona aj sankcie?
Áno a veľmi vážne. Ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, súd rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Z tejto sankcie existujú iba malé výnimky v prípade nepatrných porušení zákona.
V praxi to znamená, že predmetná osoba už nemôže prijať ďalšie plnenia z verejnej sféry.
Navyše jej hrozia aj ďalšie sankcie.
Partnerovi verejného sektora hrozia pokuty od 10.000 eur do jedného milióna, štatutárovi od 10- 100-tisíc eur. Pokutu môže dostať aj oprávnená osoba, teda najčastejšie advokát, ktorý právnickú osobu do registra zapísal so zlými údajmi.
Ak registrujúci orgán vykoná výmaz partnera verejného sektora podľa § 12 ods. 7 alebo § 13 ods. 2, partner verejného sektora nemôže byť do registra zapísaný počas dvoch rokov od výmazu; to platí aj vtedy, ak partner verejného sektora nie je zapísaný v registri ku dňu právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12 ods. 8.