Najviac o inštitúcií vedia zamestnanci, ktorí v nej pracujú. Ak sa v nej deje niečo nekalé, práve zamestnanci o tom majú najlepší prehľad. Práve preto treba chrániť tých, ktorí sa neboja ísť s kožou na trh, pretože pre zamestnávateľa sa spravidla stanú automatickým terčom.
Táto logika smerovala k vytvoreniu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, po anglicky známej ako whistleblowing. Nejde len o korupčné konanie, ale tiež o prípady iných protiprávnych konaní. Spája ich však element “insiderstva”, teda prínosu zvnútra organizácie. Taktiež platí, že oznamovateľom nemusí byť iba zamestnanec, ale môže ísť aj o brigádnika, stážistu, či dobrovoľníka.
Aj keď sa spolupracovníci neraz pozerajú na týchto ľudí ako na “boznákov”, v skutočnosti sú hrdinami našej spoločnosti. Namiesto vlastného komfortu uprednostnili verejný záujem a ich ochrana by mala byť základnou prioritou štátu. Pomáhajú totiž odstraňovať nezákonné konania, zabezpečujú dôkaznú situáciu a napokon môžu prispieť aj k výraznému ušetreniu verejných prostriedkov.
S uvedenou témou je veľmi úzko spojené aj etické správanie na pracovisku. Etický kódex by nemal byť iba papierom s peknými formuláciami kdesi na nástenke, či na počítačovom úložisku. Nastavenie vysokých etických štandardov môže zásadne posunúť každú inštitúciu. Napokon, ak sa budú krok po kroku zlepšovať oni, míľovo sa posunie aj správa v celom štáte.
Dosť ale z teoretickej roviny, poďme na to prakticky.
V tejto sekcii nájdete praktické rady, ako bezpečne a zodpovedne upozorniť na neetické alebo protizákonné konanie, prehľad právnej ochrany, ktorú máte ako oznamovateľ, ako aj rozhovory s odborníkmi z oblasti etiky, práva a verejnej správy.