Vládna koalícia odhlasovala 16. apríla 2025 v parlamente novelu zákona o neziskových organizáciách. Pôvodný zámer označovať mimovládne organizácie (MVO) prijímajúce prostriedky zo zahraničia ako organizácie so zahraničnou podporou koalícia neskôr nahradila úpravou o regulácii lobingu, ktorá z novely v závere schvaľovania taktiež vypadla. Aj v apríli schválené znenie však stále môže mnohým občianskym združeniam či nadáciám citeľne skomplikovať život.

Tretia verzia zmien zavádza pre MVO povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili znepokojenie aj z takejto právnej úpravy namierenej proti tretiemu sektoru, ktorá je podľa nich protiústavná a v rozpore s právom Európskej únie a vyzvali prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal. Ten sa však tak rozhodol 7. mája spraviť a nové byrokratické bremeno pre neziskový sektor odobriť. Novú reguláciu môže v prípade podaní (ktoré už avizoval ombudsman aj časť poslancov) teoreticky ešte zastaviť Ústavný súd predbežným opatrením. Novela však má začať platiť už od 1. júna 2025. 

V Transparency International Slovensko sme pripravili krátky praktický prehľad toho, čomu môžu mimovládky v prípade nadobudnutia účinnosti zákona už onedlho čeliť.

 

1. VÝKAZ O TRANSPARENTNOSTI

Zákon zavádza pre mimovládne organizácie (MVO) novú povinnosť vypracovať jedenkrát ročne výkaz o transparentnosti (do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok). 

Občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom budú povinné vypracovať VÝKAZ len vtedy, ak ich príjmy presiahnu 35.000 eur.

VÝKAZ (vzor určí Ministerstvo financií opatrením) bude musieť obsahovať:

• PREHĽAD PRÍJMOV s uvedením ich zdroja a PREHĽAD VÝDAVKOV
• PREHĽAD DONOROV – fyzických osôb, ktoré prispeli na činnosť MVO viac ako 5000 eur za kalendárny rok a právnických osôb bez ohľadu na výšku peňažného daru, príspevku alebo pôžičky. (V prípade občianskych združení sa nezapočítavajú členské príspevky.)
• IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE nových členov orgánu nadácie, fondu, občianskeho združenia a neziskovej organizácie s medzinárodným prvkom (pre posledné dve menované to neplatí, ak je členom orgánu každý člen združenia)

Pre neziskové organizácie, nadácie a fondy platí, že obdobné informácie doteraz zverejňovali vo výročných správach, po novom sa presunú do VÝKAZU. O úplne novú povinnosť tak ide v prípade občianskych združení, čo je najčastejšia právna forma MVO.

MVO budú povinné VÝKAZ vložiť do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla príslušného kalendárneho roka. 

Ak sa po zverejnení výkazu zistia skutočnosti ktoré sú dôvodom na opravu, MVO budú povinné opravu vykonať bezodkladne.

VÝKAZ bude vyhodnocovať orgán dohľadu, ktorý ak zistí nedostatky MVO vyzve na ich odstránenie alebo opravu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní a nie dlhšia ako 60 dní a zároveň informovanie orgánu dohľadu o prijatých opatreniach. 

MVO budú povinné poskytnúť orgánu dohľadu súčinnosť pri výkone dohľadu, a to predovšetkým prekladať doklady, podávať informácie, vysvetlenia a pod.

Prvýkrát bude potrebné VÝKAZ vypracovať v roku 2026, a to len za obdobie druhého polroku 2025 (od 1. júna 2025 do 31.decembra 2025). 

Pri neziskových organizáciách, nadáciách  a fondoch sa nová právna úprava prvýkrát použije pri vypracovaní výročnej správy za rok 2026.

Zákon zavádza viacstupňový sankčný mechanizmus za porušenie nových povinností.  Finančný postih do výšky 1.000 eur môže udeliť orgán dohľadu vtedy, ak MVO neuloží VÝKAZ a výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla kalendárneho roka, alebo v určenej lehote neodstráni nedostatky výkazu a neinformuje o vykonaní nápravy.

V prípade nezjednania nápravy môže MVO dostať opakovane pokutu až do výšky 10.000 eur, tretia a ďalšia pokuta je minimálne vo výške 5.000 eur.

ČO OSTÁVA NEJASNÉ?

Zo znenia zákona nie je zrejmé, čo presne bude obsahom výkazov o transparentnosti, to má po nadobudnutí účinnosti zákona určiť ministerstvo financií vo vydanom opatrení.

Výkon kontrolných právomocí má byť zverený registrovým orgánom – ministerstvu vnútra a okresným úradom. Stále nie je jasné, aké konkrétne kontrolné právomoci budú mať a aké dodatočné informácie budú môcť vyžadovať.

 

2. INFORMAČNÁ POVINNOSŤ

MVO môžu byť po novom povinnou osobou v zmysle Infozákona a budú mať povinnosť sprístupňovať informácie o hospodárení s prijatými verejnými prostriedkami.

Informačnú povinnosť budú mať MVO, ak prijali verejné prostriedky od štátnych orgánov, miest, obcí, samosprávnych krajov, zdravotných poisťovní, verejných firiem atď.,

alebo ak im bol poskytnutý jednorazový príspevok z verejných prostriedkov minimálne 3.300 eur alebo viaceré prostriedky v celkovej sume minimálne 10.000 eur v rámci jedného rozpočtového roka.

MVO budú povinné najskôr vyhodnotiť, či sú povinnou osobou v zmysle zákona a následne aj to, či sa otázka občana týka nakladania s verejnými zdrojmi a informácie je možné sprístupniť.

Ak sa žiadosť týka len nakladania s verejnými zdrojmi a organizácia vie informácie sprístupniť je povinná tak urobiť do 12 pracovných dní od prijatia žiadosti. Zo závažných dôvodov je možné túto lehotu predĺžiť, najviac o 8 pracovných dní. Toto je povinná oznámiť bezodkladne žiadateľovi, najneskôr pred uplynutím pôvodnej 12-dňovej lehoty.

Ak sa však žiadosť týka len čiastočne nakladania s verejnými zdrojmi alebo sa týka iných skutočností, MVO je povinná vypracovať do 8 pracovných dní kvalifikovaný podnet a poslať do príslušnému orgánu štátu alebo samosprávy (ktorý poskytol MVO finančné prostriedky), aby vydal rozhodnutie o nesprístupnení informácie. S kvalifikovaným podnetom je potrebné zaslať aj samotnú infožiadosť a spisový materiál.

Ak sa žiadosť týka nakladania s verejnými prostriedkami iba čiastočne, je MVO povinná v tejto časti infožiadosti žiadateľovi vyhovieť.

ČO OSTÁVA NEJASNÉ?

Môže vznikať problém s tým, ktoré MVO sú povinné osoby. Nie je totiž zrejmé, či sa ustanovenie týka vždy len aktuálneho kalendárneho roka, alebo je MVO povinnou osobou, ak prijala verejné prostriedky kedykoľvek počas svojej existencie. Zrejmé nie je ani to, či bude MVO povinnou osobou, ak prijala iba 2% z daní.

Nie je tiež jasné, ako má organizácia postupovať, ak jej občan pošle infožiadosť a ona vyhodnotí, že vzhľadom na požadované informácie (ktoré sa napríklad vôbec nebudú týkať verejných zdrojov) nie je oprávnenou osobou. Pri takýchto žiadostiach nie je jasné, ktorý orgán má rozhodnutie vlastne vydať.

Otázne zostáva zatiaľ aj to, či MVO možno uložiť v zmysle infozákona v priestupkovom konaní pokutu za porušenie povinností.